Musela som si preto určiť priority.Vedela som, že možno budem schopná namaľovať sa sama, takže som urobila všetko preto, aby som sa to do stužkovej naučila. Preto som sa každý deň skúšala namaľovať presne tak, ako by som chcela, aby to vyzeralo. No nech som sa snažila skutočne akokoľvek, vždy tam bolo niečo, čo mi chýbalo. Vždy som niečo prehliadala, vždy tam proste niečo vyskočilo. Stále som mala pocit, že niečo nie je úplne v poriadku, takže som analyzovala, čo mi tam asi tak chýba. A nakoniec som prišla na to, že sú to práve umelé riasy.
Myslela som si, že je veľmi ťažké nájsť také, ktoré budú dobré a nebudú predražené.Nakoniec som však veľmi rýchlo našla ardell, ktorý ma totálne prekvapil. Tešila som sa, že som konečne našla niečo, čo mi sedí na moje mihalnice, ale moje ruky ma zradili. Nevedela som si predstaviť, ako si to sama nalepím, ale našťastie som mala pri sebe maminu, ktorá mi pomohla so všetkým, čo okolo toho bolo. A ja som vyzerala úplne neuveriteľne dobre. Bola som šťastná, že som peniaze neminula na vizážistku, ale namiesto toho som sa namaľovala sama tak, ako som si to predstavovala. Kto by potreboval vizážistku, keď má takú oporu vo svojej mame? To asi každý nemá, no nie?